Je neskoro v noci a ja si len tak sedím za počítačom, surfujem, smejem sa nad rôznymi hlúposťami a v tom v rádiu pustia pieseň Dear Mr. president od Pink. V momente mi nabehla husia koža. Spomenul som si, ako som niekedy v minulosti čítal jej preklad, no sila. Je to naozaj sila. Študoval som na vojenskej škole, túžil raz aj bojovať, nie len strážiť, byť hrdinom... No táto pieseň ma núti pozrieť sa na to aj z druhej strany, na to utrpenie, ktoré to všetko prináša, že človek môže mať ušľachtilé ciele, no nikdy nič nestojí za ľudský život. Je zaujímavé, ako jedna pesnička dokáže v človeku vyvolať emócie, ako ho dokáže prinútiť zamyslieť sa, obzrieť sa za seba...
Hudba je božská. Môj bývalý profesor literatúry p. Lindák vždy prízvukoval starú rímsku pravdu: " Inter arma, silent musae" (Keď zbrane rinčia, múzy mlčia). Radšej to malo platiť naopak. Veľa vecí sa zmenilo, príchodom nového prezidenta USA sa aj veľa vecí zmení. My proti tomu nebudeme môcť urobiť veľa. Ale určite by sme si mali niekedy sadnúť, zastaviť sa a pri dobrej hudbe si spomenúť na tých, ktorí si to zaslúžia. Vďaka Pink, že som si spomenul. Možno bude niekto namietať, že táto pieseň je tendečná, akoby na politickú objednávku, možno... Nech si každý myslí čo chce, mne pomohla. To je tá sila piesne.
Sila piesne...
13.12.2008 02:19:37
Komentáre
andymclaren